Keby ste poznali silu mentálnych modelov skôr, možno by ste teraz dobývali vesmír práve vy

Zo štúdií vyplýva, že jedinec urobí až 35 000 rozhodnutí denne.

V tomto čísle sú započítané ako rozhodnutia z našej každodennej rutiny, tak aj tie, ktoré nám zásadným spôsobom ovplyvňujú život. Či už sa jedná o akékoľvek rozhodnutie, naša myseľ pracuje primárne na základe skúseností z minulosti. Naše spomienky však nie vždy korešpondujú s realitou. Čo môže mať na proces rozhodovania zásadný vplyv.

Aby sme robili správne rozhodnutia, je potrebné naučiť sa s mysľou pracovať. Čítajte ďalej a dozviete sa, ako na to.

Obsah:

1. Inverzia
2. Dvakrát meraj, raz rež
3. Heuristika dostupnosti
4. Klam utopených nákladov
5. Occamova britva
6. Hanlonova britva
7. Zákon klesajúcich výnosov
8. Myslenie v prvotných predpokladoch
9. Regresia k priemeru
10. Averzia ku strate

10 mentálnych modelov, ktoré z vás urobia majstra v rozhodovaní

1. Inverzia

Inverzia je definovaná ako proces prevrátenia niečoho obvyklého.

Pri rozhodovaní mnoho ľudí premýšľa takto „Budem robiť, čo ma baví a napĺňa. Budem chodiť behať každý deň.” Ale čo tak to vziať z druhého konca? A povedať si "Nebudem každý deň sedieť doma." Týmto si dáte za cieľ nesedieť doma a hýbať sa. Bez ohľadu na to, o aký šport presne sa bude jednať.

Namiesto orientácie na pozitívne veci sa radšej zamerajte na tie negatívne. Snažte sa pomenovať, čo presne vo vás negatívne emócie vyvoláva. Lepšie si tak uvedomíte, čomu presne sa treba vyhnúť.

V dôsledku okolo vás bude oveľa viac toho pozitívneho. Pretože budete schopní od seba jednoduchšie rozpoznať pozitívne a negatívne.

2. Dvakrát meraj, raz rež

Zlaté pravidlo, ktoré hovorí, že si máme každý krok dobre premyslieť.

Ukážme si na jednoduchom príklade, ako toto pravidlo funguje v praxi. Máte v pláne predávať nový typ produktu, na ktorého výrobu potrebujete nový stroj. Chcete dosiahnuť čo najväčší zisk, preto sa budete snažiť mať čo najnižšie náklady na výrobu stroja. Rozhodnete sa ho teda nechať zostaviť z lacnejších a menej kvalitných komponentov.

Potom čo je stroj zostavený, máte veľkú radosť z toho, koľko ste na ňom ušetrili. Za dva roky vám ale prestane fungovať. Problém je v lacných súčiastkach, ktoré toho vydržia oveľa menej, než tie drahšie a kvalitnejšie.

Musíte ho nechať opraviť a poškodené súčiastky vymeniť za tie kvalitnejšie. Vo výsledku teda s týmto riešením miniete za stroj oveľa viac peňazí, než keby ste ho zostavili rovno z komponentov vyššej kvality.

Preto si pred každým rozhodnutím predstavte, ako konkrétne rozhodnutie vašu firmu ovplyvní a čo jej v budúcnosti prinesie. Keď budete s predstavou spokojní, je to znamenie, že je vaše rozhodnutie správne.

3. Heuristika dostupnosti

Ide o psychologický jav, kvôli ktorému vnímame často spomínané informácie ako pravdivé.

Dochádza tak k uprednostňovaniu neobjektívnych správ. Tieto tendencie má každý z nás. Ale mali by sme byť voči nim odolní.

Nad všetkým, čo čítate a počujete premýšľajte kriticky. Spoliehajte sa na dáta a štúdie.

V dnešnej dobe sme všetci presýtení informáciami. Valia sa na nás zo sociálnych sietí aj od spravodajcov. Bohužiaľ existuje mnoho nevierohodných zdrojov šíriacich nepravdivé alebo nepresné správy.

Pri svojom rozhodovaní musíte stavať na stabilných základoch. Dôverujte dátam a výpočtom odborníkov.

Ak máte napríklad v pláne uviesť na trh nový produkt s jedinečnými charakteristikami, nepočúvajte názory okolia. Ale urobte riadny marketingový prieskum. A pracujte s vierohodnými zdrojmi obsahujúcimi overené informácie.

Vďaka tomuto nebudete zaujatí a rozhodnete sa investovať svoj čas aj peniaze do projektu s vysokou návratnosťou.

4. Klam utopených nákladov

Jav, ktorý človeka núti pokračovať v niečom, čo už nemá zmysel.

Je nám ľúto udusiť ohník, ktorému sme venovali toľko času. Už ale iba plápolá. Tak prečo s ním ďalej plytvať časom, keď nás aj tak nikdy nezahreje? Pretože nechceme, aby naše investície vyšli navnivoč!

Ukážme si, ako funguje vo firemnej praxi: Vymysleli ste nový produkt, ktorý na trhu nemá súpera. Máte v pláne s ním všetkých ohromiť. Konkurenciu samozrejme paralyzovať. Od produktu sa očakáva vysoká návratnosť investovaných prostriedkov. Pred koncom projektu sa ale dozviete, že váš konkurent prišiel s rovnakým typom produktu. A dokonca s takým, ktorý bude oveľa lepší ako ten váš.

Čo teraz? Budete sa jeho vývoju venovať ďalej? Dokončíte projekt, aj keď ho najskôr konkurent zadupe do zeme? Budete sa diviť, ale odpoveď mnohých z nás by bola áno.

Štúdie ukazujú, že až 86 % jedincov by projekt chcelo dokončiť. Iba 14 % by sa ním prestalo zaoberať a radšej by sa začali venovať inému.

Dôvodom na pokračovanie je neschopnosť vyrovnať sa so strateným časom aj financiami.

Väčšina ľudí si povie „Teraz sa predsa nevzdám“ a stráca ďalšiu energiu a peniaze. Utopené, teda nenávratne stratené náklady totiž nemožno nijako získať späť.

Medzi menšinu, teda spomínaných 14% populácie, patril aj Steve Jobs. Ten nemal problém sa zbaviť produktových radov, ktoré negenerovali očakávané zisky. Radšej sa rozhodol ísť iným smerom. Dnes už vieme, že jeho rozhodnutia boli správne.

Pamätajte si, že je potrebné tento kognitívny klam označiť za nepredmetný. Nenechať si ním skresliť realitu rozhodovať sa podľa návratnosti investovaných prostriedkov.

5. Occamova britva

Metodický princíp tvrdiaci, že to najjednoduchšie vysvetlenie je často tým správnym.

Nad voľbou teda nemá zmysel dlho rozmýšľať. Radšej sa riaďte prvým ja, ktoré máva často pravdu.

Ako túto metódu použiť a urobiť to najlepšie rozhodnutie? Riaďte sa nasledujúcim:

• a) Zvážte, aké informácie k rozhodnutiu skutočne potrebujete.
  b) Pokiaľ sa vám doteraz darilo dôjsť k cieľu na základe informácií, ktoré už máte, možno ďalšie nepotrebujete.
  c) Pokiaľ existuje viac riešení problému, siahnite po tom najmenej komplikovanom.
  d) Dobre zvážte, čo vám ďalšie analýzy prinesú.
  e) Pokiaľ je možné niektoré z krokov preskočiť, tak aby to neovplyvnilo výsledok, urobte to.

• O čom to celé teda v praxi je? O ujasnení toho, ktoré z dostupných informácií sú pre vás užitočné a aké je potrebné ešte vyhľadať. 

  

   

  6. Hanlonova britva

  Metóda, ktorá radí odrezať sa od konšpirácií a paranoidných predstáv.

  O čo sa presne jedná? O to, že keď sa nám nedarí zhadzujeme vinu na ostatných. Veríme, že nám chcú naše plány pokaziťľ. Ale nemusí to tak vôbec byť.

  Vždy, keď vám mentálny model Hanlonovej britvy začne blikať v hlave, zastavte sa. Skúste sa na celú vec pozrieť triezvo. Prezrite si svoje okolie bez predsudkov a konšpirácií. Nezvaľujte vinu na ostatných. A začnite hľadať svoje chybné kroky.

  Spýtajte sa sami seba, či ste všetko urobili poctivo. Či ste všetkým krokom venovali dostatočnú pozornosť. Po tom, čo si na tieto otázky odpoviete, uvidíte vo svojom projekte medzery. Dovolíte si priznať svoju chybu a jednoduchšie tak uvidíte riešenie problému.

   

  

  7. Zákon klesajúcich výnosov

  O čom tento zákon je? O tom, že ďalšie inovácie v rámci projektu nám nutne nemusia zvýšiť výnosy.

  Ukážme si to na jednoduchom príklade: Ste výrobca mobilných telefónov. Nový model produkujete dvakrát ročne. S každou inováciou, napríklad pri fotoaparáte, očakávate, že sa zvýši predaj. Teda že sa zvýšia výnosy. Pravdou ale je, že celkový prínos výkonnosti zariadenia bude klesať s vašimi rastúcimi nákladmi na inováciu.

  Navyše pri dosiahnutí maximálnej úrovne inovácie bude mať každá ďalšia inovácia danej oblasti obmedzený vplyv na celkový úžitok spotrebiteľa.

  Čo to znamená? Pokiaľ budete vylepšovať iba jednu časť výrobku, vaši spotrebitelia si ho nebudú chcieť kupovať toľko, ako keď vylepšíte niekoľko jeho častí. Pokiaľ zvolíte cestu inovovať viac častí produktu, dôjde k celkovému vylepšeniu vášho tovaru.

  Nenechajte sa zastrašiť zákonom klesajúcich výnosov. Nepridávajte len jeden faktor, pridajte ich viac. Dáte tak svojmu projektu maximum a verte, že úroda bude skutočne sladká.

   

  

   

  8. Myslenie v prvotných predpokladoch

  Tento model poukazuje na spôsob, akým riešime problémy. Zatiaľ čo väčšina ľudí volí spôsob riešenia problémov už overený (ktorý od niekoho iného odpozerali), myslenie v prvotných predpokladoch dáva človeku oveľa väčší priestor na inovácie.

  O čo presne sa jedná? O riešenie problémov rozložením na časti a rozhodovanie, ktorý krok by sa dal zmeniť tak, aby výsledok vyhovoval našim predstavám. Namiesto analógie teda volíme cestu riešenia problému zmenou produktu alebo služby v ich jednotlivých krokoch.

  Touto metódou sa riadi aj Elon Musk. Dobýva vesmír vďaka inovatívnym riešeniam. Neriadi sa už zabehnutými princípmi, ale mení vývoj svojich zariadení a dosahuje tak ohromné výsledky. Elon Musk je skvelým príkladom toho, ako robiť veci inak.

   

  

   

  9. Regresia k priemeru

  Jedná sa o štatistický fenomén, ktorý je mnohými považovaný za jeden z najviac mätúcich javov. Môžeme sa s ním stretnúť takmer všade – teda aj v biznise. Zjednodušene povedané hovorí, že vo výsledkoch merania sa anomálie spravidla neopakujú ihneď po sebe. Namiesto toho sú nasledované priemernými hodnotami.

  To, že mal niektorý z vašich obchodníkov výnimočne dobrý rok, neznamená, že bude mať rovnako výnimočný aj ten nasledujúci. Naopak by ste mali očakávať priemerné čísla. Rovnako tak to funguje aj naopak. Preto si na regresiu k priemeru spomeňte pred tým, než prepustíte solídneho obchodníka, ktorému sa tento rok nedarilo. Budúci rok sa pravdepodobne vráti na obvyklé čísla.

  Ako teda tento model použiť? Sledujte priemerné čísla. Ide totiž o hodnotu, ktorá je najrealistickejšia a vďaka ktorej môžete svoje výsledky vidieť optimisticky. Vďaka priemeru a uvedomeniu si fenoménu regresie dokážete zachovať pokoj aj v dňoch, kedy sa niekomu v tíme nebude dariť.
  

  10. Averzia ku strate

  Jedná sa o psychologický koncept. Je to tendencia jedinca svoje rozhodnutia robiť na základe strát skôr ako na základe ziskov.

  Dôvod je jednoduchý. Chceme sa vyhnúť bolesti, ktorá so stratou prichádza.

  V praxi teda väčšina z nás volí cestu s čo najmenšími stratami. Jednoducho sa snažíme čo najmenej riskovať a tým pádom o čo najmenej prichádzať. Averzia ku strate teda vedie k averzii k riziku.

  Podstupovať nízke riziko ale znamená získavať menej. Vyššie riziko sa potom logicky rovná vyšším ziskom. Toto platí v podnikaní, ako aj v investíciách na akciovom trhu.

  Ako s týmto mentálnym modelom pracovať v náš prospech? Jednoducho dajte emócie nabok. Nikto z nás nemá radosť zo straty. Keď sa vašej firme nedarí, je jasné, že nepôjdete oslavovať. Niekedy ale za neúspech nemôžete. Preto nemá cenu sa ním trápiť.

  Radšej sa zamerajte na to, ako sa dá problém riešiť v jeho zárodku. Aké zmeny musíte urobiť pre to, aby ste za mesiac oslavovať mohli.

   

  

   

  To najdôležitejšie na záver

  Hoci sa zdá, že toho musíme urobiť veľa pred tým, než urobíme jedno správne rozhodnutie, nie je to tak horúce, ako sa zdá.

  Recept na to stať sa majstrom v rozhodovaní je vcelku jednoduchý: naučte sa pracovať so svojou mysľou, sústreďte sa na reálne čísla, dôverujte štatistike a nebojte sa riskovať.