Ahoj, som Jana, projektová manažérka jednej pražskej firmy.
Rozhodla som sa viesť si taký polopracovný diár, kam si budem zaznamenávať to dôležité, čo sa v práci a v živote deje.
V mojom živote sa objavilo plno problémov, ktoré nebude ľahké vyriešiť.
Všetko to začalo tak pekne
Minulý týždeň som si chystala podklady pre pracovnú prezentáciu. Aby som sa na to uvoľnila, vyrazila som na dvojité rande s Petrom, Klárou a jej priateľom Markom. Všetci mali skvelé nápady a poradili mi, ako sa na prezentáciu uvoľniť. Išla som domov s pocitom, že všetko pôjde ako po masle a nič ma nezastaví.
Dlhý deň v práci
Do práce som prišla trochu neskôr. Krásne som sa vyspala a už od rána som sa usmievala.
„Jana!” zvolal kolega Michal, akonáhle ma uvidel. "Máme veľký problém s tým novým klientom!“
„V čom je problém?“ zisťovala som rýchlo.
Päť hodín sme analyzovali, telefonovali a preskúmavali. Nemohli sme ale na žiadnu chybu prísť.
„Ale klient stále tvrdí, že mu to nefunguje,“ povedala zúfalo Markéta. „V čom to môže byť?“
„No páni, náš tým si s novým vedením vedie vážne skvele,“ začula som sarkastickú poznámku Andrey smerom k jednému z kolegov.
Zahryzla som si do pery a vrhla se po hlave do najdlhšieho a najúnavnejšieho dňa celej mojej kariéry. Keď ste manažér tímu, je skrátka všetko vaša zodpovednosť, aj keď ste sami žiadnu chybu neurobili. Proste sa musíte postarať, aby všetko šliapalo. Klientov problém je za každú cenu potrebné vyriešiť!
Skontrolovala som schránku, aby som sa pozrela, či sa aspoň šéfke páčili podklady k prezentácii, ktoré som jej poslala. Vôbec neodpísala!! Či som to urobila až tak zle?? Veď už zajtra prezentujem!
A na záver...
Šla som domov, úplne vyčerpaná a so stále nevyriešeným problémom. Snažila som sa zavolať môjmu priateľovi, ale nedvíhal to. Najviac zo všetkého som potrebovala práve jeho, tak som doma len hodila tašku a ponáhľala sa k nemu domov, aby ma utešil ako malé dieťa.
Mám vlastné kľúče, tak som sa neobťažovala s klopaním. V dverách ma prekvapil smiech. Srdce mi spadlo až do nohavíc.
Vstúpila som a uvidela Petra sedieť na gauči s krásnou dievčinou.
„Jani!” Zapišťal neprirodzene a vyskočil z gauča. No aspoň že boli obaja oblečení! "Čo ... kde sa tu berieš?“
„Myslím že otázky by som tu teraz mala dávať skôr ja!" Odsekla som a zadívala sa na prázdne poháre od vína a horiace sviečky.
„To nie je ako si myslíš!" Začal prudko vysvetľovať. "Toto je Júlia, moja kamarátka z vysokej!“
Júlia sa postavila a žiarivo sa usmiala, akoby sa nechumelilo. "Ahoj Jana. Toľko som už o tebe počula!“
„A já tebe zase vôbec!" Prskla som nahnevane a vypochodovala z dverí.
„Jana, počkaj!“ Počula som za sebou Petra, ale zabuchla som mu dvere pred nosom.
Celú cestu domov som utekala. Potom som si vliezla do postele a rozplakala sa. Takže to nebol len najhorší deň v mojej kariére, ale v celom živote! A zajtra je prezentácia! Potom som si ale zotrela slzy a uvedomila si, kto som. Som Jana, projektová manažérka. Prácu zvládnem a rúcať sa tiež nemienim!
